Poďme sa teda hlbšie pozrieť na to, čo sa vlastne v týchto top stretnutiach zaujímavé udialo. Parížania nehlásili pred samotným stretnutím s londýnskou Chelsea žiadne zranenia a jediným, kto chýbal v zostave trénera Blanca bol reprezentant Pobrežia Slonoviny S.Aurier. Dôvody jeho absencie sú zrejme všetkým jasné a tak nemá cenu sa zaoberať týmito exemporickými kúskami inak talentovaného futbalistu. Chelsea pricestovala bez Terryho a vykartovaného Matiča. Coach The Blues musel tak urobiť viaceré vynútené zmeny na určitých postoch. Domáci nastúpili ako sa predpokladalo vo veľkom štýle a hostí v úvodných minútach takmer k ničomu nepustili. Od začiatku stretnutia tak dali najavo, kto bude diktovať tempo hry na ihrisku. Hostia vyrukovali s jasným cieľom a teda neinkasovať. Zlatan a spol. hrýzli a gól visel na vlásku, no v tomto zápase skalopevná defenzíva Chelsea fungovala takmer na sto percent. Približne v 20. minúte Hiddinkoví zverenci pochopili, že celý zápas stiahnutí byť nemôžu a postupne začali vystrkovať rožky. Kombinácie na jeden dotyk predviedli viackrát Willian s Hazardom, ktorých dopľňal agílny Pedro, inak hrajúci na atypickom poste pravého záložníka. Keď sa neujali strelecké pokusy Mouru, či priamy voľný kop Ibrahimoviča, mohlo paradoxne udrieť na druhej strane. Diego Costa si šikovne nabehol na na Babov center a hlavičkou do protismeru mohol otvoriť skóre. Proti bol však domáci gólman Trapp, ktorý reflexívne vytlačil loptu na brvno.Spomalený záber ešte ukázal, že Costa bol možno v offside, no zástavka postranného rozhodcu ostala dole. Podstatné veci sa udiali až ku koncu prvého polčasu. Najskôr Mikel zbytočne fauloval pred vlastným pokutovým územím Mouru, aby z následného priameho kopu Ibra otvoril skóre. Dopomohol mu k tomu smoliar momentu Mikel, ktorý zmenil dráhu letu lopty a Curtois bol v tomto prípade bezmocný. Zdalo sa, že PSG je na koni a do šatní pôjde s jednogólovým nádskokom. Tesne pred odchodom do šatní, ale domáci stratili zbytočne loptu, z čoho vyústil rohový kop, po ktorom vyrovnal Mikel. Costa prehlavičkoval Ibrahimoviča a Marquinhos následne nepokryl štítoveho záložníka hostí, ktorý poľahky dopravil loptu do siete. V druhom dejstve sa už Chelsea ako sa očakávalo stiahla úplne a zubami nechtami bránila remízu. PSG však o deľbe bodov nechcel ani počuť a každou útočnou akciou hrozil. Nebol to vyslovene tlak zo strany domácich, ale bolo zrejmé, že Chelsea už záujem o hru nemá. Výborného gólmana hostí najskôr preveril Verrati, a neujal sa ani Mourov pokus. V 70. minúte sa na ihrisko dostal El Matador a teda Edinson Cavani. Bol to práve Uruguajčan, ktorý celé strenutie rozhodol, keď si šikovne zabehol za obranu hostí a z uhla prekonal bezmocného Curtoisa. Na konci mal ešte výbornú príležitosť upraviť skóre Ibra, no zoči-voči belgickej brankárskej jednotke nepochodil. Ťažko povedať, kto bol na konci zápasu spokojnejší, no je isté, že na Stamford bridge nás čaká napínavý súboj a šance pred týmto zápasom sú na oboch stranách otvorené.
Druhým veľkým ťahákom bol bezpochyby zápas rímskych vlkov proti favoritovi Realu Madrid. Ako je známe pusinkám sa veľmi v Taliansku nedarí, navyše AS predvádza v poslednom období výborné výkony v talianskej Serie A. V prvom polčase sme boli svedkami viacerých nepresností z oboch strán, no hral sa vysoko dynamicky futbal vo veľkom nasadení. Hosťujúcej obrane robil najväčsie problémy rýchlonohý Salah, ktorý bol však v útoku osamotený.Kapitán Florenzi, z ktorého rastie nástupca De Rossiho, mal za úlohu ustrážiť najväčsiu hviezdu Realu Ronalda. Darilo sa mu to výborné, až na niekoľko menších kombinácií, ktoré CR7 predviedol s Marcelom. Po jednej takej prišla asi najväčšia šanca hostí, keď po krátkej výmene s Ronaldom Marcelo nebezpečne vystrelil. Bránu však minul a tak skóre ostávalo nezmenené. Hostia produkovali akýsi profesorský futbal, s ktorým sa len ťažko dostávali do tempa. Jediná vážnejšia situácia vlkov prišla po výpadku El Sharrawyho, ktorého v pokutom územi v poslednej chvíli skrižoval Varane. Obrana Realu nesrší práve najväčším sebavedomím. Miestami mi príde, akoby bol problém v komunikácií, z čoho následne pramení zlé rozobratie si útočiacich hráčov súpera. V druhom polčase Real pridal na obrátkach a jeho hra nabrala lepšiu fazónu. Rimania aj naďalej urputne bojovali a nechceli predať svoju kožu lacno. V 57. minúte však neustrážili Ronalda, ktorý po svojom typickom úniku z ľavej strany zasekol Florenziho a strelou k ľavej žrdi otvoril skóre. Týmto gólom nielenže poslal Real do vedenia a do určitej psychickej výhody, ale umlčal aj bučiacich divákov a hlavne kritikov, ktorí mu pred zápasom pripomínali jeho slabú formu na ihriskách súperov. Madrid po tomto góle prevzal iniciatívu do svojich rúk, no nie na dlho. Salah neústale hrozil a striedajúci Džeko mal vyrovnanie na kopačke, no nedal. Sporná situácia nastala v 80 minúte, keď Florenziho vniknutie do pokutového územia Realu zastavil až sklz Carvajala. Domáci sa dožadovali penalty, no píšťalka českého arbitra Kralovca ostala nemá. Je na každom, ako si túto situáciu posúdi podľa seba. Myslím si však, že Carvajal vletel do toho až príliš a úplne zbytočne. V 82. minúte prišiel na ihrisko Jesé Rodriguez, ktorý sa neskôr stal mužom okamihu. Z nenápadnej akcie sa rútil sám proti štyrom zadákom Ríma, no tí mu dopriali až príliš voľného priestoru, ktorý tento šikovný útočník využil a krížnou strelou prekonal Sczesneho. Domáci odohrali kvalitný zápas a vôbec sa nemajú za čo hanbiť, no naopak. Myslím, že o postupujúcom z tejto dvojice už niet pochýb, no Real si bude musieť dávať v domácej odvete veľký pozor na brejky súpera.
Na záver by som sa rád vrátil k šlágru talianskej Serie A, ktorý sa hral minulú sobotu. V boji o titul na seba narazili dvo top tímy apeninského poloostrova. Domáci Juventus bol pred týmto zápasom o dva body za Azurovými z Neapola, a tak súboj sľuboval očakávanú zápletku. Tento zápas by dostal prívlastok typický remízový keby... No poďme pekne po poporiadku. Pred samotným zápasom sa oči a a nádeje oboch celkov upierali k hlavným postavám zápasu. Za domácich Francúz Pogba a za hostí náš Marek Hamšík, ktorí mali byť akýmisi ústrednými osobnosťami na ihrisku. Predpoklady sa naplnili do bodky a skutočne to bol zápas týchto dvoch velikánov. Všetky útočné akcie Juventusu šli práve cez Pogbu, ktorý tvoril, strieľal a pomáhal obrancom. Na druhej strane to isté platilo o hre Neapolu. Doslova všetko, čo Partenopei v zápase vyprodukovali malo slovenskú pečať. Hamšik diktoval tempo hry, rozdával prihrávky a po prvom polčase mal zo všetkých hráčov odbehané najviac.Stará dáma sa mohla spoľahnúť počas celého zápasu na výbornú stoperskú dvojicu Bonucci-Barzagli. Cez týchto dvoch stopérov bolo nemožné preniknúť a Higuaín začínal strácať trpezlivosť. Aj krajní zadáci ako Evra či Lichsteiner výborne pokryli Insigneho resp. Callejóna a tým pádom znemožnili hosťom pokusy o útočnú hru. Na druhej strane neapolskí Coulibaly spoločne s Albiolom neboli do počtu a taktiež nedali Moratovi, či Dybalovi takmer žiadny priestor. V druhom polčase mal najväčšiu šancu domácich práve Dybala, keď po priťuknutí od Pogbu minul Reinovú svätyňu. Zhruba od 60 minúty bol na ihrisku dominantnejší Neapol. Nevytvoril si síce žiadnu vyloženú šancu, aj keď Hamšíková strela len tesne minula priestory Buffonovej brány. Tu sa možno žiadalo zaradenie vysokého Gabbiadiniho, ktorý má výborné parametre a mohol byť veľmi nápomocný Higuaínoví pri prebúravaní obranného valu domácich. Neapol cítil, že môže tento zápas vyhrať, no s pribúdajúcimi minútami by bol bral bod taktiež ako veľmi cenný. Nestalo sa. Nevýrazného Moratu vystriedal Simone Zaza, ktorý sa stal hrdinom. Z nenápadnej akcie si prebral loptu pred šestnástkou súpera a vypustil nechytateľný projektil, ktorý sa zastavil až v Reinovej sieti. Pravda pomohol mu jemný teč albánskeho reprezentanta Hysaja, no strela mala potrebnú razanciu a tak gólman hostí bol bezmocný. Zápasu jednoznačne svedčala remíza, no Neapol sa poučil, že futbal sa hrá 90 minút. O titule ešte zďaleka nieje rozhodnuté. Juventus preskočil svojho soka o jeden bod, no hrá sa ešte o veľa bodov a tak si na majstra Serie A s určitosťou ešte počkáme.
