PSG s cieľom dobyť Európu

Autor: Peter Lietava | 28.1.2016 o 11:46 | Karma článku: 2,25 | Prečítané:  511x

Francúzska Ligue 1 patrí medzi najlepšie ligy na svete. Samozrejme anglická či španielska liga sú výkonnostne na inej úrovni, no PSG v poslednom období dokazuje, že s ním treba počítať a stáva sa jedným z najobávenejších tímov.

Je sobota ráno a štvrť Boulogne-Billancourt, v ktorej má svoje zázemie práve Paríž st.Germain, sa prebúdza do ďalšej futbalovej soboty. Kaviarne a bagetérie sú otvorené už od skorých ranných hodín a odvšadiaľ cítiť vôňu čerstvých croissantov. Tí najskalnejší už sedia v miestnych podnikoch a pri čítaní dennej tlače rozoberajú medzi sebou dnešný zápas. Aby toho nebolo málo barman zapína televízor, kde práve prebieha analýza dnešného súpera. Ľudia špekulujú, gestikulujú a navzájom sa podpichujú ako to dnes celé dopadne. ,,Vyhráme dnes, to je isté, ale o koľko"? ,,Dá Zlatan gól a kto je vlastne zranený"?  Podobné otázky sú bežnou súčasťou miestnych, ktorí sršia sebavedomím.  Bodaj by nie, veď kto im má konkurovať? Park princov a teda chrám PSG je takmer v srdci Paríža.  Zo Champs-Elysses ste tu metrom za necelých 20 minút. Nie však v sobotu. Vozne praskajú vo švíkoch a len s ťažkosťou sa podarí zazrieť niekoho, kto nemá na sebe dres miestnych miláčikov. Výborná kulisa a nažhavení fanušikovia, ktorí sú hladní po úspechu.

PSG však neprežíval v rokoch pred vstupom katarského milionára práve najšťastnejšie obdobie. Tak slávny klub sa boril s neuveriteľným množstvom problémov a neraz bol na prahu vypadnutia z najvyššej ligy. Hráči, ktorí boli častokrát výborne platení, neodvádzali pre klub toľko, koľko sa od nich žiadalo. Väčšina z nich podľahla čarom bujarého nočného života a futbal šiel bokom. Ani hráč kvalít Ronaldinha nedokázal prinavrátiť stratenú tvár PSG, hoci to bola pre neho len prestupná stanica v ceste za veľkou kariérou. Nebol to ani portugalský kanonier Pauleta,ktorého góly Paríž k titulu nenasmerovali.

Prvým náznakom vylepšenia imidžu klubu mal byť nákup troch, dnes už bývalých reprezentantov galského kohúta.  Mená ako Giuly, Rothén a Makelele, mali byť nielen lákadlom pre sponzorov a reklamné agentúry, no hlavne výraznými posilami. V čase ich príchodu na Elyzejské polia však boli všetci už za zenitom a výrazný nárast formy tímu sa nekonal.  Zmenil to až katarský šejk, ktorého peniaze nevyšli na zmar.  Ako si dobre pamätáme,  jeho prvou veľkou posilou bol argentínsky tvorca hry z Palerma Javier Pastore, ktorý spolu s Brazílčanom Neném mal vytvoriť jednu z najobávanejších dvojíc ligy. Sám majiteľ rýchlo pochopil, že musí prebudovať celé mužstvo od základov. Postupne pritiahol veľké ryby z AC Milan a k tomu aj samotného trénera Ancelottiho. Taliansky lodivod nastolil v tíme poriadok.  Hoci Zlatanovi je asi ťažké niečo prikázať, musel sa aj on prispôsobiť systému. V prvej sezóne po prebudovaní klubu im titul ušiel v poslednom kole. Montpellier prežíval príbeh ako z rozprávky a dokráčal k historickému úspechu. Parížanom ostali len oči pre plač, no milionár z Kataru vedel, že je to len začiatok cesty.  Do tímu postupne prilákal viaceré hviezdy svetového futbalu.

Situácia je dnes v Ligue 1 veľmi odlišná od predchádzajúcich rokov. Mužstvo je zohratejšie a správne vyvážené. Obranná línia je výhradne brazíilskou záležitosťou na čele s kapitánom Thiagom Silvom.  Akýmsi dispečerom hry je Talian Marco Veratti, ktorý aj napriek svojej neveľkej postave a mladom veku podáva stabilné výkony.  Vynikajúco mu sekundujú obidve krídla. Či už je to agílny Di Maria alebo Loucas Moura. Mať v útoku také esá ako Ibrahimovič alebo Cavani je snom asi každého trénera. Aj keď samotný Uruguajčan to v začiatkoch nemal ľahké, ukázal, že góly nezabudol dávať.  Navyše Blanc má v zálohe Lavezziho, ktorého forma však šla po prestupe z Neapolu rapídne dole.  Je to však bojovný typ hráča a pri systéme 4-4-3 je veľmi platným. 

O titule je teda dávno rozhodnúte a vo francúzskej Ligue 1 bude zaujímave už snáď iba to, kto skončí druhý respektíve tretí.  Všetku svoju pozornosť tak môže PSG sústrediť na Champions league, v ktorej by chcel tento rok konečne preraziť. Prvá prekážka ich čaká na Stamford Bridge v tejto sezóne s nevyspytateľnou Chelsea. Blancovci však už v predošlých edíciách najprestížnejšej klubovej súťaže ukázali, že vedia potrápiť aj súperov zvučnejšieho mena.

Na záver ešte taká malá novinka, ktorá nadobudla podobu v najvyššej francúzskej súťaži. Ešte donedávna platilo pravidlo,  že hráč je pri napomínaní od hlavného arbitra povinný k rozhodcovi pristúpiť a vypočuť si jeho verdikt, respektíve napomínanie.  Nuž, čo platí pre iných hráčov, neplatí pre Ibrahimoviča. Ten si získal taký rešpekt, že si samotných arbitrov volá on sám. Neplatí teda hráč k rozhodcovi, ale rozhodca k Zlatanovi. Samozrejme je to prikreslené a úsmevné, no koniec koncov PSG si svojou hrou a výsledkami vydobyl neuveriteľný rešpekt a to nie len vo Francúzsku.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Slovenskí žiaci sa prepadli ešte hlbšie

Výsledky slovenských školákov v testovaní PISA dlhodobo klesajú.

DOMOV

Marek Vagovič: Fico sa potrebuje udržať, aby sa kauzy nevyšetrili

Niektorí novinári berú Ficove výroky o prostitútkach príliš osobne, tvrdí novinár.


Už ste čítali?